Samotné začepčenie

Z výskumných dát vieme, že samotný obrad zakladania čepca, teda čepčenie, malo dve alternatívy priebehu. Niekde nadväzovalo priamo na akt skladania venca, inde nadránom, po prebudení a to najmä preto, že čepčenie je symbolom prechodu zo slobodných dievok k vydatým ženám (deflorácia). 

Konalo sa až po presune do domu ženícha, len zriedkavo v dome nevestiných rodičov. Čepčilo sa v oddelenej miestnosti, mimo ostatných svadobných hostí a bola to záležitosť výlučne starších žien. Po úprave účesu (ostrihaní vlasov) neveste zvyčajne krstná matka alebo svokra založila za sprievodu obradových svadobných piesní na hlavu čepiec. Podľa povier mala nevesta spočiatku klásť odpor.

"Uš ce začepili do tej čarnej čipi, uš na tvoju hláuku, slunko nezašvíci."

Tak, ako pri ostatných svadobných rituáloch, aj pri čepčení boli dôležité rôzne symboly, ako napríklad vedro s vodou (ľahší pôrod), na ktorom nevesta počas tohto aktu sedela, chlapec v lone (plodnosť), či vykupovanie vienka ženíchom (prosperitu). Dôležitosť podčiarkovala aj zmena odevu mladuchy. Ženy dostávali za čepčenie odmenu – pohostenie a peniaze, ktoré musel zabezpečiť práve ženích. V dôsledku skrátenie svadby z viacerých dní na jeden sa v súčasnosti čepčenie koná v noci počas svadobnej hostiny.

V týždni po svadbe sa konalo viacero posvadobných hostín a návštev novospríbuznených rodín, rodičov oboch manželov navzájom. Cieľom bolo taktiež pohostiť ľudí, napríklad kuchárky či susedov, ktorí sa nemohli ponúknuť počas svadby alebo jej neboli účastní.

Budete mať aj vy na svadbe čepčenie?